Tréning budúceho čítania už v predškolskom veku? Dá sa to!

Podmienkou efektívneho, samostatného a ľahkého učenia sa je zvládnutie čítania. Osvojenie si čítania znamená nielen spôsobilosť previesť pomocou zraku vnímané grafické znaky do hovorenej reči. Dôležitejšie sa javí pochopenie obsahu čítaného textu a v neposlednom rade zaujatie postoja k čítanému. Čítanie sa tak stáva jedným z najdôležitejších prostriedkov poznávania sveta, respektíve „vytvárania obrazu sveta vo vedomí čitateľa“ (ĎUROŠOVÁ, 2005, s. 25). Čítanie je jednou z metód a prostriedkom inštitucionalizovaného učenia, vzdelávania no i samovzdelávania a sebarozvoja.

Prečo fonematické uvedomovanie?

Podkladom pre úspešné zvládnutie čítania je rozvíjanie špecifických funkcií už počas predškolského veku dieťaťa. No do popredia sa z hľadiska významu pre osvojenie si čítania dostávajú ako dôležité jazykové procesy ako sú gramatický cit, schopnosť súvisle rozprávať na určitú tému, schopnosť rýchlo si vybavovať slová v pamäti, tzv. metalingvistické schopnosti, teda rozmýšľanie o jazyku, pohľad do jeho štruktúry, uvedomovanie si hláskovej štruktúry slova a iné. 

Jednou z týchto schopností je aj fonematické uvedomovanie, ktorému sa pripisuje osobitne dôležitá úloha. Je to „schopnosť vedome narábať so segmentami slov, uvedomovať si zvukovú štruktúru slov, identifikovať poradie zvukov reči v plynulom toku reči, uskutočňovať hláskovú analýzu, syntézu aj zložitejšie manipulácie so zvukmi reči (napr. pridať, odobrať, zmeniť poradie hlások v slove…)“ (MIKULAJOVÁ, DUJČÍKOVÁ, 2001, s. 7).

Na označenie tejto schopnosti sa v minulosti používal termín fonematický sluch, ktorý však nedosahuje jej podstatu, pretože dnes sa kladie väčší dôraz na vyššie kognitívne procesy, čiže uvedomenie si. „Pri nedostatočne rozvinutom fonematickom uvedomení dieťa síce hlásky počuje, ale neuvedomuje si ich“ (MERTIN, 2003, s. 127).

Prečo Tréning podľa Eľkonina?

Jedinečná pomôcka, ktorá sprostredkúva originálny prístup k nácviku fonematického uvedomovania, je práve metodika Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina, ktorú pôvodne vypracovali autorky Mikulajová M. a Dujčíková O. Ide o metodiku, ktorá je slovenským spracovaním ruského originálu šlabikára a jeho príručky pre učiteľa s názvom Čítanie a písanie podľa systému D. B. Eľkonina.

Pôvodný Eľkoninov šlabikár je určený pre prvý ročník základnej školy, je rozdelený do dvoch častí. Prvá časť je obsiahnutá do 30 lekcií a venuje sa vedomej analýze zvukovej štruktúry slov – fonematickému uvedomovaniu. Druhá časť tréningu je zameraná na grafemickú etapu a obsahuje 40 lekcií.

Autorky slovenskej verzie fonematické uvedomovanie vnímajú ako „tzv. predčitateľskú schopnosť nevyhnutnú pre neskoršie chápanie grafémovo-fonémovej korešpondencie v jazyku pri čítaní“ (MIKULAJOVÁ, DUJČÍKOVÁ, 2001, s. 7). Ďalej uvádzajú, že jeho „systematickým tréningom v predškolskom veku stimulujeme u dieťaťa tzv. predčitateľské spôsobilosti, resp. pôsobíme preventívne proti možnému zlyhaniu dieťaťa v škole“ (MIKULAJOVÁ, DUJČÍKOVÁ, 2001, s. 8).

Pre koho je tréning určený?

Tréning je určený pre deti vo veku od 5 rokov, tzn. pre predškolákov a hlavne pre deti s odloženou školskou dochádzkou ako stimulačný program, pre deti s oneskoreným vývinom reči, pre deti s narušeným vývinom reči, pre deti rizikové z hľadiska vývinových porúch učenia, pre deti kultúrne a sociálne znevýhodnené, pre rómske deti, pre deti z inojazyčného či bilingválneho prostredia, pre deti dyslalické, pre deti s mozgovým poškodením a následnou stratou pamäti, pre slabých čitateľov v prvých rokoch školskej dochádzky, ako aj pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Aké stratégie používa Tréning podľa Eľkonina?

Stratégia Tréningu fonematického uvedomovania je postavená na systematickom sprostredkovaní súboru poznatkov dieťaťu dospelým. Realizuje sa pomocou riadeného regulovaného učenia, v ktorom je dieťaťu prostredníctvom dospelého poskytovaná vedomá orientácia na ceste k splneniu úlohy.

Dieťa pri tréningu ide „za rámec svojich aktuálnych možností a púšťa sa do riešenia úloh, ktoré sú nad rámec jeho aktuálnych možností“ (PUPALA, 2001, s. 200). Teda sa púšťa do úloh, na riešenie ktorých nestačí samostatne. S pomocou dospelého ich však dokáže dosiahnuť a ide tak krok pred svojím spontánnym vývinom.

Ďalšia stratégia, ktorú tréning využíva, je modelovanie mentálnej činnosti. Model je pre dieťa nástrojom myslenia a základným prostriedkom jeho učenia sa. Hlásková analýza slov predstavuje pojem abstraktný, nehmatateľný. Jej pochopenie uľahčujú materiálne nástroje – žetóny, grafické schémy. „Postupne si však dieťa jednotlivé úkony automatizuje, zvnútorňuje, materiálne pomôcky už nepotrebuje a to, čo predtým prebiehalo materiálne, už prebieha len v mysli dieťaťa“ (MIKULAJOVÁ, DUJČÍKOVÁ, 2001, s. 9-10).

Metodika pomáha rozvíjať aj kritické myslenie dieťaťa. Sú v nej zaradené úlohy bez riešenia, s nedostatočnými údajmi i „chytáky“. Ďalej sa učí dieťa kooperovať, pretože pri vypracovaní niektorých úloh má možnosť spolupracovať vo dvojiciach i v skupinách, navzájom si deti medzi sebou pomáhajú či súťažia.

Tréning podľa Eľkonina môže pripomínať školské vyučovanie, no metodika je vytvorená formou hry, zábavy, téma je zakomponovaná do čarovnej krajiny slov, dieťa sa stretáva s postavičkami (Hláskulienky, Majster Slabika atď.). Pre deti sú atraktívne nové aktivity, s ktorými sa bežne nestretávajú v prostredí materskej školy.

V konečnom dôsledku je absolvovanie tohto tréningu výbornou prípravou dieťaťa na školské vyučovanie a mení rolu predškoláka na rolu budúceho prváka, čo pre deti tohto veku je zmena žiaduca, vydvihujúca ich dôležitosť a status.

Viac o tejto metóde sa dozviete na konferencii Počúvam, rozumiem, hovorím … komunikujem, Ako rozvíjať a stimulovať jazykovú gramotnosť  u detí predškolského veku, ktorá sa bude konať 18.-19. októbra v Hornom Smokovci. Metódu bude prezentovať priamo spoluautorka druhého vydania metodiky Tréning fonematického uvedomovania podľa D.B. Eľkonina, PaedDr. Zita Sümegiová.

PaedDr. Zita Sümegiová s metodikou aktívne pracuje od jej vzniku a jej prvého vydania 2001. Tréning realizuje hlavne u detí s narušeným vývinom reči. Ako lektorka realizuje vzdelávanie odborníkov pre prácu s touto metodikou.

Použité bibliografické zdroje:

1. ĎUROŠOVÁ, E. 2005. Rozvíjanie bazálnej gramotnosti detí z menej podnetného sociálneho a kultúrneho prostredia. I. časť. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, PF, 2005. ISBN 80-8083-060-6.
2. MERTIN, V. 2003. Podpora a rozvoj čtenářských dovedností v předškolním věku. In: MERTIN, V., GILLERNOVÁ, I. (eds.). 2003. Psychologie pro učitelky mateřské školy. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-799-X.
3. MIKULAJOVÁ, M., DUJČÍKOVÁ, O. 2001. Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina. Metodická príručka. Bratislava: Dialóg spol. s. r. o., 2001. ISBN 80-968502-1-0.
4. PUPALA, B. 2001. Teórie učenia a ich odraz v poňatí vyučovania. In: KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (eds.). 2001. Predškolská a primárna pedagogika. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-585-7.